Cookies nám umožnujú poskytovať lepšie služby. Používaním alebo zobrazovaním stránky vyjadrujete súhlas s používaním a uchovávaním cookies. Viac info o cookies.
Všetky články Rozhovory Reportáže Bleskovky Technika a údržba Novinky Pozvánky Výživa a zdravie Škola jazdenia

VYHĽADÁVANIE


NAJNOVŠIA GALÉRIA

ukazka

Preteky Cassovia Cup Stropkov 2019

NAJNOVŠIE VIDEO

COUNTRYCROSS- ŽAŠKOV 2018

COUNTRYCROSS- ŽAŠKOV 2018

SPONZORI

www.Autodielyonline24.sk
logo

Netuctové osudy: Branislav Loj

Pridané 02.05.2011 09:25, autor RIKI TS, prečítané 18221x

Život človeka sa niekedy zmení v zlomku sekundy, neraz priam dramaticky. Osud vie byť krutý a prevráti naruby všetko, čo malo predtým zabehané koľaje. Svoje by o tom vedel povedať aj Braňo Loj. Do smrti nezabudne na obec Široké pri Prešove. Tam totiž naposledy nielenže jazdil, ale žiaľ, aj chodil. Deviateho augusta 1998 bolo na programe jedno z posledných podujatí seriálu majstrovstiev Slovenska v motokrose. Široké malo povesť ťažkej trate, plnej skokov. Jazdci ju vnímali ako výzvu pretože zažívali na nej adrenalínové situácie.

FB Zdieľať článok na Facebooku

PÝTALI SA HO, ČI NEMÁ ZAPADNUTÝ JAZYK

V tú nešťastnú augustovú nedeľu štartoval Braňo Loj hneď v prvej rozjazde. Plynula druhá minúta, keď sa jeden z vtedajších najlepších slovenských motokrosárov po nie príliš vydarenom štarte dral dopredu. Pred sebou mal dvoch jazdcov. Toho prvého stihol obehnúť, druhého už nie.

„Predbiehal som po ľavej strane,“ spomína rodený Bratislavčan, trvalo žijúci v Šenkviciach. „Potom nasledoval skok, po ktorom som dopadol na predné koleso. Ostatné sa zbehlo až neuveriteľne rýchlo. Preletel som cez riadidlá a dopadol na ľavú ruku. Neskôr sa ukázalo, že som si ju zlomil v predlaktí. Kotúľal som sa po zemi a keď som si myslel, že to najhoršie mám za sebou, niečo veľmi ťažké ma priklincovalo k zemi. Bol to strašný úder. Na chrbát mi dopadla moja motorka, ktorá následne ,skákala' kotrmelcami až medzi divákov. Pamätám si len, že ma strašne bolela ruka, ale inak som nič necítil. Odtiahli ma z trate, sňali mi z hlavy prilbu a ktosi sa ma spýtal, či nemám zapadnutý jazyk.“

BOLESTNÁ CESTA DO NEMOCNICE

Medzitým prišla privolaná sanitka. Cesta v nej bola pre Braňa utrpením. „Naložili ma do auta, začul som hlas, ktorý šoférovi prikázal, aby ma čo najrýchlejšie dopravil do nemocnice. Len čo sme sa však pohli, pocítil som, že rýchla jazda mi spôsobuje neznesiteľné bolesti, na čo dal lekár vodičovi pokyn, aby šiel čo najopatrnejšie. Priviezli ma do prešovskej nemocnice, kde mi zafixovali krk a vymenili dlahu na ruke. Pamätám si, že nariadili môj prevoz do Košíc. Tam to šlo pokiaľ možno čo najrýchlejšie. Po nevyhnutných vyšetreniach ma neskoro večer operovali. To som už samozrejme nevnímal, pretože som bol pod anestézou. Prebral som sa až ráno.“

DVA ZLOMENÉ STAVCE A PRITLAČENÉ MIECHA

Keď sa ráno zobudil, neuvedomil si hneď, čo sa vlastne stalo. Prvé, čo mu prebleslo hlavou, bolo: „Že už nebudem majster Slovenska. Večne som bol druhý. Cítil som sa pod psa. Mal som chuť na kolu, ale nemohol pre zafixovaný krk normálne piť. Tekutiny som prijímal infúziou.“

Žiaľ, diagnóza lekárov nebola potešiteľná. Loj mal zlomené dva stavce v oblasti hrudného koša a pritlačenú miechu. Prirodzene, okrem ďalších poranení, medzi ktorými bolo už spomínané zlomené predlaktie, množstvo odrenín a nejaké tie pohmoždeniny.

„Od pása dolu som necítil nič. Ešte som si neuvedomoval, ako vážne som sa zranil a aké to bude mať dôsledky pre môj ďalší život.“ Aj lekári vtedy zdôrazňovali, že až čas ukáže, či nehoda zanechá trvalé následky na jeho zdraví.

TRAŤ NEBOLA REGULÁRNA

V slovenskom motokrose to bola vtedy v krátkom čase už druhá ťažká nehoda jazdca. Na jar tohto istého roka mal vo Sverepci hrôzostrašnú haváriu v tom čase vari najlepší slovenský jazdec Marián Duchoň, ktorému po páde za ním jazdiaci súper nechtiac prešiel motorkou po krku, hrudníku a zasiahol mu aj hlavu. V dôsledku toho mal ťažký opuch mozgu a s tým spojený aj otras mozgu. Duchoň ležal niekoľko mesiacov v nemocnici, dlho nedokázal ani komunikovať.

Otec Braňa Loja bol v tom čase člen motokrosovej komisie Medzinárodnej motocyklovej federácie (FIM). Kriticky sa vtedy vyjadril o trati v Širokom: „Nezodpovedala predpisom FIM, medzi jednotlivými skokmi nebola žiadna rezerva. Skákalo sa doslova na hranu a bola iba otázka času, keď sa tam stane nejaká nepríjemná nehoda.“ Na stave trate sa podpísali aj dažde, ktoré v tom čase kropili východné Slovensko, hoci počas pretekov nebola trať mokrá.

CHODIŤ NEMOHOL, TAK ASPOŇ JAZDIL NA VOZÍKU

Dva týždne po operácii previezli Braňa Loja do Kováčovej pri Zvolene, kde sa nachádzajú kúpele na liečbu pohybového aparátu.

„Nohy som si ani po mesiaci necítil,“ pokračuje Braňo Loj. „Posadili ma na invalidný vozík, tak som jazdil aspoň na ňom, keď som už nemohol na motorke. Každý deň som cvičil. Vedel som, že musím byť trpezlivý.“

Pre mladého človeka, ktorý bol zvyknutý na pohyb, nebolo jednoduché vyrovnávať sa s daným stavom. „Mal som dosť času na premýšľanie, hlavou mi vírili všelijaké myšlienky. Oddýchol som si od motokrosu a rozmýšľal som, čo bude ďalej. Stále som si však nepripúšťal, že by som nemohol jazdiť, tobôž nie chodiť. Lekári mi kládli na srdce, že sa nedá nič urýchľovať, nabádali ma k trpezlivosti, a tak som sa ňou snažil vyzbrojiť aj ja. Dúfal som, že ak všetko dobre pôjde, v roku 2000 by som už mohol znovu jazdiť. Chcel som presedlať na dvestopäťdesiatky.“

NOHY POHÁŇAL RUKAMI

Lenže čas plynul a Braňo Loj napriek intenzívnej liečbe, niekoľkým ďalším operáciám i štvormesačnej rehabilitácii v Kováčovej, chodiť nezačal. V roku 2000 mu vybrali z chrbta dva 10-centimetrové pásy, ktoré mal na chrbtových stavcoch. Tie mu ich spevňovali, takisto aj chrbtové svalstvo. Niečo podobné mal aj na ruke. Do nôh sa mu pomaly začal vracať cit. Pri masážach cítil tlak na zadnej strane nôh. Vyskúšal si aj špeciálny trenažér.

„Posilňoval som nohy, tak, že som ich poháňal rukami, čím som sa pokúšal stimulovať svalstvo. Chodil som na špeciálne masáže k istej ľudovej liečiteľke do Hlohovca. Tá mi zlikvidovala niekoľko zápalov. Vyskúšal som akupunktúru i akupresúru.“

Napriek tomu, čo sa mu stalo, na motorky nezanevrel. „Po čase mi kamaráti darovali špeciálne upravenú štvorkolku s obsahom 125 cc, takže som na nej prešiel nielen šenkvický, ale aj sverepecký okruh.“

V roku 2000 sa v Šenkviciach uskutočnila motokrosová kvalifikácia na majstrovstvá Európy. Braňo Loj ju otvoril čestným kolom na spomínanej štvorkolke. Dostalo sa mu obrovského aplauzu. „Dobre mi to padlo, ľudia mi dali najavo svoju spolupatričnosť.“

Napriek tomu, že sa k osudu postavil čelom, bojoval a stále bojuje ako sa na športovca a chlapa patrí, občas sa ho zmocnili aj depresie. Čo je pochopiteľné, ale vždy ich dokázal prekonať.

NA MOTORKE JAZDIŤ NEMÔŽE, ALE NA AUTE ÁNO

Hoci sa mu radikálne zmenil život a dodnes sa nevie postaviť na nohy, veľmi aktívne sa ho snaží prežívať. „Rodičia prestavali dom tak, aby som mal pokiaľ možno bezproblémový prístup do mojej izby na poschodí nášho rodinného domu. Pomáhal som im pri tom, ako som vedel.“ Na to, aby sa dostal z prízemia hore, mu slúži upravený výťah.

Neuspokojil sa však len so štvorkolkou. Svojho času začal jazdiť na špeciálne upravenej octavii, kde mal spojku, plyn i brzdu na ručné ovládanie. Neskôr ju vymenil za voyager. „Mám tam posuvné dvere, takže mi odpadol problém s nakladaním vozíka.“ Chodil aj na preteky, nie však jazdiť, ale robil mechanika, veď v motorkách sa vyznal. Časom však zmenil kategóriu. Z motokrosu prešiel ku skútrom. Dokonca mal aj vlastný tím.

„Začal som skútre vyrábať, skladať vo vlastnej dielni a popri tom som angažoval chlapcov, ktorí mali chuť jazdiť, či už Martin Nemčovič, Marek Dubovič či Dušan Predanócy. Získali niekoľko titulov majstra Slovenska i Česka.“ Prečo práve skútre, keď od ranných liet jazdil motokros? „Začala mi chýbať kamarátska atmosféra, aká kedysi medzi motokrosármi vládla aj na pretekoch. Dnes mám pocit, že je medzi nimi iba nezmieriteľná rivalita. Okrem toho, na skútroch sa jazdí čistejšie.“

POSLEDNÝ SILVESTER STRÁVIL V NEMOCNICI

Na to, že nechodí, si už zvykol, ale nezmieril sa s tým. „Vyskúšalo som aj špeciálny stimulátor, ktorý síce svaly na nohách napne, aj ich posunie, ale taká chôdza je ťažká, neprirodzená a kostrbatá. Tak som s tým prestal. Povedal som si, že si nohy budem šetriť na starobu, keď zatiaľ nič lepšie na chodenie nevymysleli. Moje nohy síce cítia uštipnutie, ale nechodia.“

Posledný Silvester však prežil v nemocnici. „Prišlo mi nevoľno. Mal som nejakú zlú krv, niekoľko dní som si tam poležal, ale už je dobre.“

RUKY MÁ AKO OBRÁZOK

Imidž Braňa Loja výrazne zmenili tetovanie. Ruky má ako obrázok. „Keď som bol mladý, rodičia mi to nechceli dovoliť, lenže teraz na ,staré kolená' som si presadil svoje. Dal som si vytetovať slovo motokros, dátum 9. 8.1998, teda deň, keď sa mi stala nehoda v Širokom a moje štartové číslo 2. Večne som bol druhý...“

KTO JE BRAŇO LOJ?

Bývalý slovenský reprezentant v motokrose sa narodil sa 10. októbra 1976 v Bratislave. Motokrosu sa venoval od detstva. Večne druhý v najnižšej kubatúre do 125 cc. Viacnásobný vicemajster Slovenska sa však môže popýšiť aj juniorským titulom majstra Československa. Momentálne podniká so skútrami, ktoré sám vyrába.
Zdroj: denník Šport


Fotogaléria k článku


Počet fotiek v galérii: 4
o8o2pi4lq.jpg
o8o2xqxw1.jpg
o8o2cdi6v.jpg
o8o2fjkt4.jpg
header.jpg
Hodnotenie článku nie je k dispozícii.

Komentáre k článku

bedna, 02.05.2011 09:59
preto su lepsie drahy s plynulymi doskokmi, urobis chybu nic hrozne sa nedeje. Na kope hobickych drah sa narobia dvoj a trojzuby, alebo ostre dopadove hranyktore kazdy rok par ludi nachytaju. Ja osobne mam tiez absolutnu spinalnu stenozu krčbej miechy, odvtedy ide moje tempo skor dolu, darmo predstava ochrnutia na ruky i nohy mi nepridava na odvahe, takze radsej na istotu a radsej enduro. Na zaklade rady neurochirurga som pravdepodobne zabalil aj zavodenie, ktore som ledva zacal. Proste ten blby pocit prevlada nad radostou.
Inak drzim palce chalanovi.

Pendo-7, 02.05.2011 11:38
V garáži mám starý plagát motokrosového týmu Nafta Gbely a minule som akurát rozmýšľal čo s Braňom Lojom vlastne je. Vedel som že mal ťažkú nehodu a zostal na vozíku, ale čo s ním teraz je som nemal ani tušenie.Ďakujem za článok a prajem mu veľa chuti do života a aby sa mu zdravotný stav už len zlepšoval....To čo sa stalo Mariánovi Duchoňovi v 98 vo Sverepci som videl na vlastné oči, stál som rovno pri tom...strašný pohľad..ešte by ma zajímalo čo je s Ľubom Kaňom....??

199travis199, 02.05.2011 15:40
Pendo-7 : Ľubor Kaňa = www.lksuspension.sk

199travis199, 02.05.2011 15:41
taketo veci z Historie sa rad dozvedam skoda ze taketo neprijemne

michal195, 02.05.2011 20:59
klobúk dole ....

21jerry, 02.05.2011 21:31
Ten den som mal problemy so spankom, pamatam jak keby to bolo vcera... Brano bol mojim VELKYM VZOROM.

Tutty, 02.05.2011 22:44
nikto si toto nepraje,,články podobneho rázu sa čítaju veľmi ťažko,ale zas Branko je silna osobnosť,,zvláda to superne na jedničku! s toho nášho širockeho motokrosu rok čo rok v poslednej dobe,ani pán boh nevie čim to je,samé špatné správy odchádzaju,bude to tam hore asi zakliate poriadne!

momo, 02.05.2011 23:35
Zopár krát sme spolu stáli na rampe .Je to pan . Dlho som o nom nič nepočul . Som rád že ide dalej a nezanevrel na tento šport aj ked mu zobral vela .

sovietlc4, 04.05.2011 19:18
naozaj smutny pribeh presne takto som spadol naposledy ja tiez ostra dopadova hrana na nemenovanej trati... a pad na lavu ruku a plece cez motorku -vysledok zlomena klucna kost a x inych veci kolo toho :bla:

sovietlc4, 05.05.2011 16:53



www.youtube.com/watch?v=Az8FQDmRAwo

199travis199, 05.05.2011 17:13



www.youtube.com/watch?v=9ItYINHMg7Y



www.youtube.com/watch?v=mftEKanTfa0

quizath, 06.05.2011 08:45
Spominam si ze vaznu nehodu mal pred rokmi aj nas endurista Peter Koniar. Zrazil sa kdesi v lese s dalsim endurakom ktory zomrel.. Ako to cele skoncilo bohuzial netusim..

volodaj, 06.05.2011 09:19
quizath> Nebolo to v lese, ale na ceste kúsok od dediny. Ako to bolo presne vedia len chalani, čo tam boli. Mŕtvy bol Jožko Rišian, Peťo má ruku z väčšej časti ochrnutú (poškodené nervy), ale aj s tou dokáže zajazdiť ako diabol keď raz za čas vytiahne motorku. Sú tu niekde fotky zo zimného motokrosu na Budiši, kde bol tento rok jazdiť.

greenarrow, 06.05.2011 11:19
Volodaj .Aj Katroš mal taku podobne smutnu zražku...či sa milim?

momo, 06.05.2011 11:43
Na Jožka Rišiana si pamätám.Jazdili sme spolu vo VTJ Martin . Super chalan vždy usmiaty . Je tu niekde galérka zo Sedmerovca kde stojí na bedni. Česť jeho pamiatke.

volodaj, 06.05.2011 11:54
greenarrow> To asi myslíš skôr toto. Bol tam vtedy aj Jaro. Oslavovalo sa niečo a potom sa to stalo. Neviem ako presne, len bolo z toho vtedy v MT dosť veľký povyk.
momo> Jožo bol fajn, tak isto ako aj Peťo Koniar a Jaro Katroš. Všetko sú to super chalani. Či už si im dávam niečo opravovať, alebo u nich niečo kupujem. Prípadne Peťo aj keď mávame koncoročné posedenie.

momo, 06.05.2011 12:00
Volodaj .Konasa aj katroša poznám roky a viem že su to super chalani. Mam doma video z 93 roku kde jazdia .Len to musím dať niekomu nech to sem pridá lebo ja som z´toho mongol.

Pridať príspevok môže len registrovaný člen!

<<   Máj 2020   >>

PoUtStŠtPiSoNe
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Čo nás čaká najbližšie

cal_icon 30.05.2020
MM SR + SP + Pohár SMF: Enduro
Morovno
cal_icon 31.05.2020
MM SR + SP + Pohár SMF: Enduro
Morovno
cal_icon 31.05.2020
Regionálny pohár východ
Mníšek nad Hnilcom
...ďalšie udalosti

Reklama

Topautodiely24.sk

Fotka týždňa

Fotka mesiaca

Komentáre Staršie fotky